Štefan Katušák otevřeně o problémech v ŠKP Bratislava 12.07.2010 16:17:30 - autor: , přečteno 3192x

Na stránkách slovenského sportu byl zveřejněn rozhovor s bývalým trenérem trojnásobného mistra Slovenska v házené žen Štefanem Katušákem, který otiskujeme v kompletním znění.

Problémy v družstve hádzanárok ŠKP Bratislava, trojnásobných majsteriek Slovenska, prerástli podľa ŠTEFANA KATUŠÁKA únosnú mieru

V máji tohto roku - po zisku už tretieho majstrovského titulu v rade - skončil Štefan Katušák svoje pôsobenie na trénerskej lavičke hádzanárok bratislavského ŠKP. Vyše mesiaca čakal na to, že si klub voči nemu vyrovná podlžnosti, avšak márne...
Čakali ste, že po zisku troch titulov majstra Slovenska skončíte?

„Áno. Situácia v klube počas uplynulej sezóny totiž nebola dobrá. Názory na ďalšie smerovanie družstva neboli totiž jednotné. Aj keď mi šéf ženskej zložky Peter Libič povedal, aby som si nehľadal nič nové, že budeme pokračovať, ja sám som sa rozhodol odísť. Aj keby som dostal ponuku na predĺženie zmluvy, zrejme by som ju odmietol. Takto sa to ďalej nedalo robiť."

Prečo?

„Bolo toho viac. Prvý rok bola moja spolupráca s Libičom najlepšia. Často sme sa stretávali, predebatovali sme, čo bolo potrebné. Z roboty som mal radosť, družstvo herne rástlo a hoci titul sme mali v pláne až o dva-tri roky, získali sme ho hneď v prvom. Navyše sme sa prebojovali až do semifinále Vyzývacieho pohára a to bol veľký úspech nielen pre ŠKP, ale aj celú slovenskú ženskú hádzanú. Mal som pocit, že naše družstvo sa ešte stále môže zlepšovať."

Kedy nastali prvé problémy?

„V priebehu sezóny 2008/09. Ruka v ruke so zhoršujúcou sa finančnou situáciou sa zhoršovali aj naše tréningové podmienky. Zostali sme napríklad bez posilňovne, ktorá bola rok predtým na špičkovej úrovni. Hoci sme dostali prísľub, že časom sa to zlepší, odvtedy sme sa do posilňovne nedostali. Veľkým pozitívom bola spolupráca s psychologičkou, vďaka ktorej sa hráčky lepšie vyrovnávali s krízovými situáciami v ťažkých zápasoch. Žiaľ, aj o tú sme časom prišli. Všetky tieto problémy poznamenali atmosféru v tíme a ak sme aj napriek tomu obhájili titul, tak len vďaka hráčkam. Ich chcenie a odhodlanie byť najlepšie na Slovensku ich posunulo na vrchol."

Aký bol uplynulý ročník?

„Určite najťažší z tých troch, počas ktorých som pôsobil v ŠKP. Pre nedostatok peňazí sme prišli aj o lekára, ktorého suploval masér... Keď hráčky ochoreli, pomáhali nám iní lekári na základe dobrých osobných vzťahov, ktoré som s nimi mal. Najhoršie však bolo, že hráčky nedostávali načas výplaty. Keďže sa to stalo viackrát, pohrozili, že nenastúpia na zápas pokiaľ nedostanú to, čo im patrí. Peter Libič sa síce snažil, ale nezvládal to. Podlžnosti voči hráčkam i mne rástli. Ja mám nevyrovnaný ešte rok 2009, čiastočne aj 2010. To sú veľmi vážne veci, môže sa stať, že sa obrátim na právnikov."

Má vedenie klubu podlžnosti aj voči hráčkam?

„Najlepšie by bolo spýtať sa ich. Ale myslím si, že nie všetky majú vyplatené všetko."

Keď ste s Libičom do toho išli, snívali ste o tom, že z ŠKP bude slovenské Hypo Niederösterreich, teda tím, ktorý bude doma suverénny a ktorý sa bude chcieť časom presadiť aj v Lige majstrov...
„Ako som už spomenul, prvý rok bol sľubný, žiaľ už v druhom sa tento projekt začal rúcať ako domček z kariet. So zhoršujúcimi sa podmienkami som musel aj ja zľaviť z nárokov. Nemohol som byť na ne tvrdý, keď si klub voči nim neplnil základné povinnosti. Boli momenty, keď som vážne rozmýšľal, že odstúpim f funkcie."

Od začiatku uplynulého ročníka bolo na vašich dnes už bývalých zverenkách badať, že im, chýba iskra.

„V jej prvej polovici sme mali aspoň výsledky, i keď hra nebola podľa mojich predstáv, avšak potom prišiel nežiadúci obrat. V ťažkých dueloch na ihriskách súperov sa naplno prejavili všetky negatíva, ktoré vyplynuli z nahromadených problémov. Našťastie, v závere základnej časti sa skúsené družstvo zmobilizovalo. Remizovali sme v Michalovciach, vyhrali v Trenčíne a odrazili tak útok Šale. Vhod nám prišla prestávka, počas ktorej sme takpovediac dobili baterky a družstvo psychicky dobre naladili na play-off. Hráčky sa v túžbe po ďalšom titule zmobilizovali a napokon ho získali až prekvapujúco ľahko. Dokázali, že napriek hromadiacim sa problémom sú momentálne najlepším slovenským družstvom."

Pokúšali ste sa riešiť spomínané problémy s Petrom Libičom?

„Samozrejme, žiaľ, v poslednom čase nikdy nemal na nič čas. Neraz neprišiel na dohovorené stretnutia, nebral telefóny. Musel som preto vplývať na hráčky, aby napriek tomu trénovali a hrali. Peniaze nechodili, im sa to čoraz viac prestávalo páčiť, ale pochopili situáciu a išli do toho. Chceli hrať, aj keď situácia bola zlá. Verili, takisto ako ja, že sa to zmení k lepšiemu. Žiaľ, nestalo sa tak."

Koľko má ŠKP Bratislava profesionálnych hráčok?

„Tri štvrtiny kádra, ale aj zvyšné berú plat. Časť z nich popri hádzanej študuje."

Podľa vás si nabral Peter Libič na seba priveľa?
„Myslím si, že áno. Má veľmi veľa aktivít a množstvom povinností a zdá sa, že je preňho problém to všetko stihnúť. Na jednej strane je jeho snaha pomôcť ženskej hádzanej v ŠKP chvályhodná, avšak na druhej ho nemôže ospravedlniť, že má toho veľa. Ak nestíhal, mal si k sebe vziať človeka, ktorý by mu s tým pomohol."

Môže ženské družstvo ŠKP Bratislava už v dohľadnom čase postihnúť kolaps?

„Nepredpokladám to, hoci situácia nie je dobrá. Bola by to škoda aj pre Bratislavu, keďže Inter vypadol, hlavné mesto by nemalo v spoločnej slovensko-českej súťaži ani jedno družstvo. Možno čakať, že niektoré hráčky z rodinných dôvodov skončia. Ale v družstve sú ďalšie, navyše klub dobre pracuje s mládežou. Klub ale musí pristúpiť k zmenám, najmä čo sa ekonomiky týka. Môže sľúbiť len to, na čo má. Inak budú ešte väčšie problémy."

Hovorí sa, že hráčky ŠKP zarábajú v porovnaní s Michalovcami či Šaľou zarábajú menej. Myslíte si to tiež?

„Podľa mojich vedomostí viac ako polovica hráčok ŠKP berie viac než Šalianky či Michalovčanky."

Ak by v ŠKP došlo k znižovaniu platov, hrozil by odchod najlepších hráčok?

„Väčšina z nich by to určite pochopila, veľmi dobre totiž vedia, aká je situácia v iných družstvách. Ak by im aj v ŠKP znížili platy, stále by mali na naše pomery dobrý príjem. Ani tie najlepšie momentálne nemajú veľkú šancu dostať sa do zahraničia a vedia si dobre zrátať, či sa dostanú do situácie, keď budú stále stresované, alebo to budú zvládať za trochu skromnejších podmienok."

Aká je pozícia Petra Libiča v hierarchii hádzanárskeho klubu ŠKP Bratislava?

„Na starosť má ženskú zložku, pre tento ročník už s obmedzenými kompetenciami. Musí s vedením ŠKP komunikovať o všetkých dôležitých záležitostiach a mal by s ním riešiť problémy. On platí hráčky, ale všetko musí byť po dohode s vedením klubu."

Prispieva ŠKP na chod družstvo žien?

„Ak mám dobré informácie, tak áno. Platil nám napríklad cesty na pohárové zápasy."

Aký bol váš vzťah s Petrom Libičom v priebehu uplynulej sezóny?

„Nie taký dobrý, ako počas prvého roka našej spolupráce. Spôsobili to už spomínané problémy a jeho nezáujem riešiť. Netvrdím, že ja som stopercentný, ale napríklad, aj realizačný tím bol čo sa týka odmeňovania, niekde inde ako družstvo, to predsa takto nemôže fungovať. Boli sme predsa jeden tím. Aj manažérka Renáta Marcinová a aj môj asistent si vykonávali svoju prácu a mali byť ohodnotení ako hráčky."

Máme to chápať tak, že realizačný tím bol na druhej koľaji?

„Presne tak. Naznačil som mu, že to nie je v poriadku. Veď aj my sme prispeli k tomu, že družstvo má tri majstrovské tituly. Snažil som sa, aby sa to vyriešilo, ale on nás chlácholil, že to vyrieši, len treba vyčkať. Nevyriešilo sa nič, no my tiež máme rodiny, ktoré sľubmi nenakŕmime."

Ako ste sa rozišli s Petrom Libičom?

„Po Renáte Marcinovej mi odkázal, že so mnou nepredĺži zmluvu. Keďže mi nebral telefón, cez Renátu som sa ho spýtal, či sa hanbí so mnou rozprávať. Napokon sme sa predsa len stretli a povedali sme si svoje. Ja proti nemu ako osobe nemám nič, ale isté veci treba medzi nami ešte vyrovnať."

Dokedy?

„Termínov dal veľa, ale žiaľ, ani jeden nesplnil. Je mi trápne riešiť to cez noviny, ale rozhodol som sa tak urobiť, lebo tento problém sa netýka len mňa, ale celého družstva. Aby sa do budúcna predišlo takýmto veciam, lebo môže sa to skončiť ešte horšie."

Je podľa vás Peter Libič schopný zreálniť ekonomiku družstva tak, aby mohlo do budúcna fungovať?

„Pokiaľ ho bude chcieť udržať, tak to bude musieť urobiť. Musí sa postaviť realite zoči-voči a pripraviť na to hráčky."

Kedy ste s ním naposledy hovorili?

„Na konci mája. Odvtedy som mu viackrát telefonoval, ale nedvíhal, čo je žiaľ jeho bežný spôsob komunikácie. Nemienim ani ho naháňať po meste a ani ho vyčkávať pred domom. Po troch rokoch, ktoré sme spolu prežili, by mi to bolo trápne."

Neobávate sa, že po tomto rozhovore sa ocitnú vaše vzťahy na bode mrazu?

„Dávnejšie som mu naznačil, že s tým vyjdem von, ak to nebude riešiť. Mal by pochopiť, že nemienim čakať do nekonečna. Ak sa na niečom dohodneme, tak to má splniť."

Aké sú vaše ďalšie plány?

„Niečo mám rozrobené, čas ukáže, kde napokon skončím."

KTO JE ŠTEFAN KATUŠÁK
NARODENÝ: 26. 10. 1949 v Poproči

HRÁČSKA KARIÉRA: Iskra Svit (1965 - 1967), Jednota Kežmarok (1967/68), VSŽ Košice (1968 - 1970), ČH Bratislava (1970 - 1984), s ČH trojnásobný majster Československa (1973, 1975, 1976), semifinalista EPM 1974.

REPREZENTÁCIA: vyše 100 medzištátnych zápasov, účastník OH 1976, MS 1970 a 1978.

TRÉNERSKÁ KARIÉRA: ČH Bratislava, dva roky v Kuvajte, ženy WAT Fünfhaus Viedeň, muži Postu Viedeň, štyri roky v SAE, MŠK Považská Bystrica, dvakrát asistent trénera mužov Slovenska (1993 - 1995, 1999 - 2001), ŠKP Bratislava muži a ŠKP Bratislava ženy (majster Slovenska 2008, 2009, 2010).

Zdroj: denník Šport